Poznáte ju? Dula a laktačná poradkyňa Michaela Chlebanová

Poznáte ju? Dula a laktačná poradkyňa Michaela Chlebanová

V sérii „Poznáte ju?“ som oslovila niekoľko milých a inšpiratívnych žien zo svojho okolia, ktoré sa profesionálne venujú mamičkám, bábätkám a rozširujú obzory ženám okolo seba.

Rozhovory s nimi budem postupne uverejňovať a verím, že každú mamu nablízku (nablízku svojim deťom aj nablízku samej sebe) obohatia dávkou inšpirácie do života.

 

Zoznámte sa, prosím – virtuálne – v prvom kole 🙂
s dulou a laktačnou poradkyňou
Michaelou Chlebanovou:

Ako dlho si mamou?

Som mamou už 20 rokov a mám štyri deti. Prvé dieťa som priviedla na svet vo svojich devätnástich rokoch a vôbec som nebola pripravená na to, čo tehotenstvo, materstvo a rodičovstvo znamená v praxi. Žiaľ, v tej dobe ani nebol dostatok akýchkoľvek informácií v tejto oblasti.

Aké bolo tvoje zamestnanie pred materskou dovolenkou
a odkedy si dula a laktačná poradkyňa na plný úväzok?

Vzhľadom k môjmu veku by sa mohlo zdať, že pred materskou dovolenkou som toho v zamestnaní nestihla veľa, ale opak je pravdu. Už od strednej školy som skúšala rôzne brigády od zmrzlinárky cez grafičku a mäsiarku, až po poslednú prácu pred odchodom na MD na oddelení štatistky kvality.

Po štrnástich rokoch materstva na plný úväzok na mňa v práci čakala iba dvojzmenná prevádzka vo výrobe, odkiaľ som po troch mesiacoch odchádzala vyčerpaná, so zanedbanou domácnosťou a rodinou. Keďže v tom čase som už bola certifikovanou laktačnou poradkyňou a dulou, rozhodla som sa svoje pôsobenie rozšíriť a naplno sa tomuto povolaniu venovať.

Spočiatku však nestačil finančný príjem do rozpočtu našej domácnosti, a tak prišiel ďalší pokus o zamestnanie, ktorý vyšiel veľmi pozitívne. Stala som sa asistentkou na polovičný úväzok pre riaditeľov, ktorí mali pre moje poslanie veľmi ústretový postoj. Od roku 2010 sa už naplno venujem iba pomoci tehotným, rodiacim, dojčiacim a nosiacim ženám a vôbec rodičovstvu ako takému.

Čo Ťa priviedlo k nápadu stať sa dulou?

Skôr než som vôbec vedela, čo práca duly obnáša, ma kamarátka „navnadila“ prihlásiť sa na kurz. Išla som do toho so zvedavosťou a so skúsenosťami zo štyroch vlastných pôrodov. Počas jednotlivých prednášok sa mi stále viac rozširovali obzory a stále viac a viac ma to zaujímalo a bavilo. Kurz bol pre mňa jedinečným zážitkom, kde som sa naučila okrem iného aj pracovať na sebe a každá nová skúsenosť ma posúvala vpred.

S akými problémami pri dojčení Ťa najčastejšie oslovujú ženy?

Ako laktačnú poradkyňu ma najviac oslovujú matky v prvých dňoch a týždňoch po pôrode kvôli bolestiam pri dojčení. V poslednej dobe ma často vyhľadávajú ženy s túžbou  plnohodnotne dojčiť bábätko, ktoré už odmieta prsník a pije len z fľašky.

Aké ženy vyhľadávajú tvoje služby duly?

Najčastejšie sú to prvorodičky, ktoré oceňujú oporu vo mne ako v osobe ženy/matky, ktorá má odborné školenia, osobné skúsenosti a prax s pôrodmi. Viacnásobné rodičky ma vyhľadávajú za účelom podpory pri naplnení svojej predstavy o pôrode a využívajú moju pomoc aj pri plánovaní pôrodu, podporu v priebehu pôrodu a v prvých chvíľach s bábätkom.

Čo Ťa na tvojej práci najviac baví?

Najviac ma napĺňa úspešná pomoc druhým. Veľmi ma teší, keď vidím ústretovosť a ochotu naplniť predstavy rodičky aj zo strany personálu nemocnice, ktorý je komunikatívny a otvorený spolupráci.

Akú geografickú oblasť pokrývaš?

Oblasť pôsobenia ako dula aj laktačná poradkyňa (obe tieto povolania sa krásne dopĺňajú) mám pomerne širokú: z domovského Trenčína chodím od Žiliny až po Bratislavu, od Moravy až po Prievidzu.

 

Ktoré pôrodnice dôverne poznáš a ktoré máš najradšej?

Často sa stáva, že matky cestujú za svojou predstavou aj 150 km. Mojou úlohou je ich sprevádzať a byť po ich boku a to aj v prípade vzdialenejších miest. Najčastejšie sprevádzam do pôrodnice v Trenčíne a Vsetíne (CZ) – sú teda najvyhľadávanejšími a najústretovejšími. No bola som už aj vo Valašskom Meziříčí, Kyjove, Poprade, Topoľčanoch, Bánovciach nad Bebravou aj v Ilave, kde je pôrodnica už zatvorená.

Počas môjho 9 ročného pôsobenia v tejto oblasti stále nie je umožnený sprievod dulou do pôrodníc na Myjave, v Piešťanoch, Považskej Bystrici. Tam sa mi nepodarilo sprevádzanie ani raz, čo vytvára neprívetivý dojem o ich ústretovosti. Verím, že sa to časom zmení, hlavne v záujme spokojnosti rodičiek.

S akými problémami si sa Ty stretla v začiatkoch dojčenia?

Ako mnohé čerstvé matky som očakávala, že dojčenie bude prirodzené, inštinktívne a všetko pôjde samo. Moje očakávania sa žiaľ nenaplnili ani v tehotenstve, ani pri pôrode, ani pri dojčení. Prešla som si ťažkým tehotenstvom, pôrodom a aj bolestivo naliatymi prsníkmi, popraskanými bradavkami, kolikovým dieťaťom, ktoré malo pomýlený deň za noc až cez laktačnú psychózu. Len s veľkým sebazaprením som odsúhlasila dohodu s mojím mužom, že budeme mať aj druhé dieťa. To vyliečilo vo mne časť pôrodu aj dojčenie, kus vzťahovej väzby rodiča s dieťaťom.

Čo si myslíš o ergonomickom nosení detí?
Aká je tvoja osobná skúsenosť s nosením?

Pred 20 rokmi, keď sa mi narodil môj prvý syn, sa o nosení nedalo z kníh dozvedieť plnohodnotné informácie (bola len kniha Mama a dieťa a časopis Dieťa). Stretla som sa iba so zastrašovaním, negatívami. O nosičoch sa nepísalo ani nehovorilo a už vôbec som nevedela o nikom, kto by ich používal.

Náš prvý nosič bola klasická klokanka, na ktorú už v tej dobe reagovali ľudia veľmi negatívne. Ich predstava o nosení bola, že dieťaťu ublíži a kočiar je oveľa komfortnejší. Opak bol však pravdou. Jediné, čomu som vtedy nerozumela, bolo, prečo si moje deti tak ľahko na to zvykli a žiadali nosenie znovu a znovu.

Dnes to už viem, preto aj šírim osvetu o nosení, stala som sa certifikovanou poradkyňou pri nosení. Sama som stihla okrem klokanky vyskúšať len manducu a turistický nosič na chrbát už pre väčšie dieťa. Nosenie som si žiaľ plne neužila, keďže šatky ku nám začali prichádzať až pred dvanástimi rokmi (vtedy som už mala najmladšiu a poslednú zo svojich detí a nestihla som to odskúšať).

 

Koľko pôrodov si už ako dula sprevádzala?

Ako dula som sprevádzala ženy už približne pri 150 pôrodoch.
Dlhodobo sa zameriavam na dovzdelávanie a rozširovanie si obzorov v tejto oblasti aj smerom rôznych alternatív. Posledné moje ukončené školenia/certifikácie sú:

  • práca so šatkou už počas tehotenstva, pri pôrode a v šestonedelí pomocou techniky REBOZO
  • spracovanie placenty, keďže u nás na Slovensku nemáme zatiaľ nikoho oficiálne vyškoleného. Podľa mňa to iba poukazuje na fakt, že sme v niečom opäť “puritáni” (alebo tabuizujeme čo už bolo praktizované 5000 rokov pred nami, nielen čínskou medicínou)
  • najbližšie sa chystám do ČR na kurz spining babies

Všetko záleží nielen na financiách, ale aj na časovom rozvrhnutí pohotovostí k pôrodom, ktoré mi často neumožnia vycestovať ďaleko a na celý víkend (toľko bežne trvajú tieto kurzy).

Verím, že k zlepšeniu poskytovania služieb mamičkám je potrebné neustále hľadanie možností, ako im pomôcť uľahčiť pôrod a zdokonaľovať sa v tom – či už supervíziami, školeniami alebo spoločnými stretnutiami na kongresoch, seminároch, valných zhromaždeniach atď. s odborníkmi v danej oblasti.

Aké sú tvoje najzaujímavejšie zážitky z pôrodov, ktoré si sprevádzala?

Najrýchlejší pôrod u prvorodičky (nebojte sa, je to skôr rarita) bol časový úsek 45 minút. Najdlhšie som sprevádzala rodičku tri dni a dve noci. Z tých najvtipnejších sa mi vryli do pamäti dva nezabudnuteľné: pri jednom sme na bruško mamičky nakreslili „:)“ a zábavná bola aj diskusia s lekárom počas pôrodu. Iný bol zábavný počas dlhej prvej doby pôrodnej, kedy sme mali dostatok času na kreatívnu fotodokumentáciu “kostýmov” budúceho otecka v roli “gynekológa-pôrodníka” a nastávajúcej mamičky ako “hanbiacej sa” rodičky pri vyšetrení.

Pre mňa sú to jedinečné spomienky na páry ľudí, ktorým sa podarilo aj z vážnych situácií pomocou hry, zábavy a vtipným, nesileným nadľahčením zažiť krásny a nezabudnuteľný pôrod.

Najkrajším a zároveň ešte čerstvým zážitkom bola dokonalá súhra páru pri pôrode do vody. Pri spomienke na tento pôrod ešte stále čerpám pozitívnu energiu, pretože toľko romantiky, lásky, nežnosti, oddanosti, pokory, empatie, nadšenia, šťastia, ústretovosti, pokoja a vášne naraz som doteraz nezažila.

Som vďačná,
že som mohla byť v tejto jedinečnej chvíli
pri zrode života a novej rodiny.

Môže predpôrodná príprava zabezpečiť žene bezproblémový pôrod?

K tomu, aby žena mala bezproblémový pôrod, nie je žiadna príprava možná. Je to akoby sa niekto chcel pripraviť na autonehodu. Na druhej strane ale neurobiť pre svoj pôrod nič tiež neodporúčam. V dnešnej uponáhľanej dobe vidím, ako ženy málo vnímajú a preciťujú samé seba. Nemyslím, že by mali byť viac senzibilné, alebo melancholické, ale aby počúvali svoj vnútorný hlas a nenechali sa zmiasť informáciami, či zastrašovaním od okolia.

Je dobré vedome komunikovať so svojím ešte nenarodeným bábätkom, veď už v brušku dieťatko vníma od 16. týždňa tehotenstva zvuk otcovho hlasu, rovnako ako všetky pocity čo matka prežíva. Čudovali by ste sa, koľko urobí aj len takto málo.

Kto chce urobiť pre seba aj dieťatko viac, odporúčam napríklad:

Hypnopôrod (alebo relaxácia, vizualizácia spojená s dychovými cvičeniami z jogy = uvoľňovanie),
gravidjogu, plávanie
hľadať informácie z kvalitných zdrojov na vlastnú päsť, ktoré pomôžu pri rozhodovaní o tom, čo si naozaj (ne)želám (niet pre mnohé horšieho pocitu ako neistota z neznámeho)

Kedy máš zo seba dobrý pocit ako matka?

Najradšej mám spoločné chvíle s rodinou, keď máme radosť aj z obyčajnej spoločenskej hry alebo výletu. Čím sú deti staršie, tým je takýchto chvíľ menej a o to viac si ich vychutnávam – sú ako “soľ nad zlato”.

Som hrdá, keď vidím, že sú v niečom šikovné a darí sa im, vtedy je vo mne radostný výkrik: “Áno, toto je moje dieťa!” Vtedy ma napadne, ako veľmi im vďačím za to, že môžem robiť to, čo ma napĺňa a mám ich podporu.

Čo ti pomáha ako (zamestnanej) mame 4 detí byť v pohode? Čím sa vieš „odreagovať“?

Aby som bola sama sebou a v pohode, pomáha mi hlavne relax (spánok, hudba, sauna), pobyt v prírode (zakladanie ohňa kresadlom), pohyb vo forme športu (bedminton, joga, lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie) a moja najobľúbenejšia je lukostreľba.

V najťažších rokoch s malými deťmi, kedy nič z tohto nebolo možné, som sa dokázala odreagovať napríklad tvorbou dierovaných kraslíc, vyrábaním handmade produktov (obľúbené boli najmä náramky) a maľovaním.

Ako sa dá zvládnuť život so štyrmi deťmi?

Stručná odpoveď znie: proste prerozdeľ úlohy, funguj naplno ako to len ide. Keď to nejde, akokoľvek “vypni”, inak máš “výbuch” zaručený. Ja “vypínam” radšej priebežne, viem, že inak tlak na seba nenechá dlho čakať.

Čo by si urobila inak, keby si mohla vrátiť čas a vychovať svoje deti ešte raz?

Všetko a zároveň nič. Všetko, čo som zažila, ma posunulo tam, kde som dnes.

Keby som sa obhliadla úplne na začiatok, to podstatné sa odohralo v náručí mojej mamy, ktorá mi ako štvormesačnej nevedomky zachránila život tým, že ma držala v kontakte koža na kožu 3 dni a 3 noci po tom, čo lekári nado mnou „zlomili palicu“.

Moja mama to pochopila, až keď umierala, že to nie lekári, ale ona sama ma zachránila… je to dlhý príbeh o hľadaní cesty dcéry k matke, ktorá k cieľu došla až na jej smrteľnej posteli.

Niekedy ma prepadne pocit, že už bolo neskoro….

Nebolo. Ďakujem mami.

Som mama troch detí a certifikovaná laktačná poradkyňa. Pomáham budúcim mamičkám pripraviť sa na pôrod, dojčenie a materstvo v kontexte vzťahového rodičovstva tak, aby verili v schopnosti svojho tela, aby verili samé v seba, verili svojmu bábätku a rozumeli si navzájom hneď od začiatku.

Čo mi dal ruský lesný mužíček

Čo mi dal ruský lesný mužíček

Už vám niekto povedal, že otužovanie je zdravé? A skúšali ste to? Opatrne s tou ľadovou vodou od prstov na nohách pomaly vyššie a vyššie, až po kolená, a tam ste to vzdali? Pri pomyslení na studenú vodu vás striaslo a radšej ste zdravie naháňali vitamínovými doplnkami a pravidelným cvičením?

Nuž, hrdo prehlasujem, že som sa dostala ďalej. Ale trvalo to. Desaťročia.

Liať si ľadovú vodu na nohy po kolená ma bavilo už v detstve. Dokonca moja mama si pamätá, ako som si občas napúšťala vaňu studenou vodou a nútila som ju počítať, koľko sekúnd vydržím ponorená celá. (Dodnes ma teplý kúpeľ nebaví, je to nuda…)

Skákať v horúcom lete z móla do chladného Jadranu, prechádzať sa bosými nohami v horskom potoku, dokonca stáť pod vodopádom na Aljaške… toto všetko sú moje obľúbené spomienky, ale o pravidelnosti a dôslednosti otužovania nemôže byť ani reči.

Na seba-motivačnom seminári s Petrom Urbancom sme si kreslili smajlíkov, že ako sa cítime pred, počas a po nejakej aktivite, napríklad studenej sprche. Peter je vášnivý motivátor a studená voda je jeho obľúbená téma, skoro ma dostal! Dala som si šancu, skúšala som to 7 dní po sebe, ale keď to nejde, tak to nejde…

Až raz… sa ku mne cez sociálne siete dostal z nezvyčajného zdroja hrozne dlhý, nie celkom mainstreamový, pološialený, príliš ezotericko-bio-eko-naturálny článok o nejakom Rusovi, čo sa jedného dňa vykašľal na prácu v meste a odišiel žiť sám do tajgy. Alebo do tundry (?).

Ani som ho neprečítala celý, ale Vesmír to zariadil tak, že to podstatné sa ku mne dostalo: lesný mužíček zistil, že každodenným umývaním v studenej horskej bystrine SA MU OBNOVUJÚ BUNKY. Nemal to podložené randomizovanou štúdiou, ale mne viac nebolo treba.

Zavrela som oči, zhlboka sa nadýchla a… liala som na seba ľadovú sprchu od päty až po hlavu a späť, opakujúc si pritom mantru: obnovujú sa mi bunky, obnovujú sa mi bunky 🙂 🙂 🙂 A hádajte ako som sa potom cítila? Ako keby sa mi obnovili bunky!!! Akoby každá čiastočka môjho tela po chvíľkovom zmrazení znovu ožila, spravila salto a zakričala hurá!

Aby som premostila späť k cieľovej skupine tohto blogu, vysvetlím, prečo matky potrebujú ľadovú sprchu: Pretože po tom, čo vášmu dieťaťu, alebo dvom, trom a viacerým (klobúk dole), prípadne aj manželovi a domácim zvieratkám celý deň zabezpečujete základné, vyššie aj najvyššie potreby Maslowovej pyramídy a keď konečne všetci zaspia, vy začínate druhú smenu niekedy s názvom sebarealizácia a spamätáte sa o tretej nadránom, vy NUTNE potrebujete obnoviť si bunky!

Takže keď ráno rozlepíte oči, opäť naplníte základné potreby všetkých rodinných príslušníkov, doupratujete to, čo ste včera nestihli, potom vojdete do sprchy, pár minút predýchavate a opakujete si mantru

Ďakujem Ti voda, že ma obnovuješ,
ďakujem Ti voda, že ma oživuješ

môže sa zemeguľa pokojne ďalej krútiť a Vesmír zostáva v rovnováhe, pretože vy v pohode zvládnete ďalší náročný deň!

p.s. hádajte, kto v našej rodine odolal posledným 3 vlnám chrípkovej epidémie?

p.s.2: studená voda nemá nijaký vplyv na tvorbu a kvalitu materského mlieka 🙂

Som mama troch detí a certifikovaná laktačná poradkyňa. Pomáham budúcim mamičkám pripraviť sa na pôrod, dojčenie a materstvo v kontexte vzťahového rodičovstva tak, aby verili v schopnosti svojho tela, aby verili samé v seba, verili svojmu bábätku a rozumeli si navzájom hneď od začiatku.

Prečo nosím sukňu?

Prečo nosím sukňu?

Mala by som skôr začať tým, prečo som sukne doteraz nenosila. Stáli mi v ceste dve neprekonateľné prekážky: pančuchy a (ne)oholené nohy.

Keď sa tak nad sebou zamýšľam, už od detstva som bola skôr taký turisticko-športový typ, vždy v kraťasoch, leginách, menžestrákoch, rifliach. Pri prezeraní fotiek z bájnych rokov puberty sa nedá ináč, než pousmiať. Nosila som beztvaré kapsáče a mikinu veľkosti 4xl, ktorá je teraz veľká aj môjmu manželovi, a to už je čo povedať. Našla som aj pár ojedinelých fotiek mňa v sukni, ale spomínam si zároveň aj na “blbé” poznámky, ktoré ma zneisťovali a radšej som sa rozhodla nerozkvitať v ružu, ale schovať sa do ulity beztvarej prehliadnuteľnej neoriginálnej športovkyne-turistky.

Veľa vody pretieklo Dunajom i Váhom, mala som už na sebe aj šaty (promócia, svadba, Vianoce…) ale zloženie môjho šatníka jednoznačne ovládali rifle a iné nohavice.

Ako matka som ocenila najmä tepláky: mäkké, prispôsobivé, ľahko vyprateľné, látka, ktorá znesie slinky, mlieko, iné telesné tekutiny a sem-tam aj obed. Úspešne som sa vyhýbala neobľúbenému holeniu nôh a pančuchy som mala v šuplíku v zásobe len pre prípad extrémnych mrazov pod -20°C.

Raz som sa však ocitla na večierku – na dámskej jazde, kde nás asi 7 prišlo v rifliach a jedna jediná v šatoch. Pamätám sa, ako som sa dotyčnej priateľky pýtala (blbé poznámky), prečo sa tak vyfintila…? Nevyzerala však vôbec zneistene, práve naopak, priam s hrdosťou mi odpovedala:

cítim sa v tom viac ako žena…

Veľký chrobák vliezol do mojej hlavy a riadne sa tam zabýval. Začala som si viac všímať ženy okolo seba. Koľko z nás je tých praktických, emancipovaných, všetko-zvládnuteľných, do akýchkoľvek podmienok pripravených supermatiek – turistiek a športovkýň v teniskách a s vypnutými vlasmi? A koľko žien v mojom okolí prežíva a prejavuje navonok svoju ženskosť tým, že nosia sukne, šaty a vlasy voľne vlajúce vo vetre?

Ok, môžete so mnou nesúhlasiť, že toto nie sú legitímne kritériá na rozdelenie žien na ženské a praktické 🙂 ale ja som si to pre vlastné potreby pozorovania takto vymedzila. A začala som skúšať, ako sa cítim, keď viac prejavujem navonok svoju ženskosť. Sukničky, šatičky, blúzky a rozpustené vlasy! V lete najradšej aj úplne bosé nohy, pretože z ezoterických zdrojov som sa dozvedela, že je dobré

kráčať tak, ako by si každým krokom bozkávala zem, po ktorej chodíš

(milujem to!)

S príslušenstvom na holenie nôh som sa postupne skamarátila a pančuchy v prechodnom období nejako pretrpím, aj keď mám z nich klaustrofóbiu, ale naozaj sa v sukni cítim ináč, lepšie, viac žensky!

Čím to je?

Odpovede som hľadala opäť u múdrych vedomých žien, ktoré tvrdia, že žena v sukni je viac spojená so Zemou a viac napojená na svoje ženstvo. Lepšie vníma svoju intuíciu a využíva ju. Viac sa cíti a viac svoju ženskosť aj prejavuje, aj napriek tomu, že žijeme v kultúre zameranej na výkon, výsledky, úspech – čo sú mužské princípy. Čím viac sú ženy ženami, tým viac môžu byť muži mužmi. Každý po svojom a predsa spolu vytvárame rovnováhu vo Vesmíre.

Celkom inak sa teraz pozerám na anglickú kráľovnú, ktorá vždy a všade reprezentuje svoj status aj svoju ženskosť v slušivom kostýme. Všímam si ženy, čo prednášajú na témy osobnostného rozvoja – vždy ako dámy. Rozpamätávam sa na ženy – osobnosti, ktoré v živote niečo dokázali, objavili, pomáhajú ľuďom, stoja na čele svojich firiem, a uvedomujem si, ako často a zrazu všade vidím sukne.

A vzdávam hold aj trom malým ženám, ktoré teraz sladko spia vedľa vo svojich izbičkách, za to, že už odmalička obľubovali sukne a šaty, že si vedia užívať, ako sa sukňa pekne točí, ako si vedia zladiť aj farbu pančušiek a topánočiek. Veľmi im to prajem, aby ostali také ženské, také svoje a boli na seba hrdé.

Som mama troch detí a certifikovaná laktačná poradkyňa. Pomáham budúcim mamičkám pripraviť sa na pôrod, dojčenie a materstvo v kontexte vzťahového rodičovstva tak, aby verili v schopnosti svojho tela, aby verili samé v seba, verili svojmu bábätku a rozumeli si navzájom hneď od začiatku.