Čo mi dal ruský lesný mužíček

Čo mi dal ruský lesný mužíček

Už vám niekto povedal, že otužovanie je zdravé? A skúšali ste to? Opatrne s tou ľadovou vodou od prstov na nohách pomaly vyššie a vyššie, až po kolená, a tam ste to vzdali? Pri pomyslení na studenú vodu vás striaslo a radšej ste zdravie naháňali vitamínovými doplnkami a pravidelným cvičením?

Nuž, hrdo prehlasujem, že som sa dostala ďalej. Ale trvalo to. Desaťročia.

Liať si ľadovú vodu na nohy po kolená ma bavilo už v detstve. Dokonca moja mama si pamätá, ako som si občas napúšťala vaňu studenou vodou a nútila som ju počítať, koľko sekúnd vydržím ponorená celá. (Dodnes ma teplý kúpeľ nebaví, je to nuda…)

Skákať v horúcom lete z móla do chladného Jadranu, prechádzať sa bosými nohami v horskom potoku, dokonca stáť pod vodopádom na Aljaške… toto všetko sú moje obľúbené spomienky, ale o pravidelnosti a dôslednosti otužovania nemôže byť ani reči.

Na seba-motivačnom seminári s Petrom Urbancom sme si kreslili smajlíkov, že ako sa cítime pred, počas a po nejakej aktivite, napríklad studenej sprche. Peter je vášnivý motivátor a studená voda je jeho obľúbená téma, skoro ma dostal! Dala som si šancu, skúšala som to 7 dní po sebe, ale keď to nejde, tak to nejde…

Až raz… sa ku mne cez sociálne siete dostal z nezvyčajného zdroja hrozne dlhý, nie celkom mainstreamový, pološialený, príliš ezotericko-bio-eko-naturálny článok o nejakom Rusovi, čo sa jedného dňa vykašľal na prácu v meste a odišiel žiť sám do tajgy. Alebo do tundry (?).

Ani som ho neprečítala celý, ale Vesmír to zariadil tak, že to podstatné sa ku mne dostalo: lesný mužíček zistil, že každodenným umývaním v studenej horskej bystrine SA MU OBNOVUJÚ BUNKY. Nemal to podložené randomizovanou štúdiou, ale mne viac nebolo treba.

Zavrela som oči, zhlboka sa nadýchla a… liala som na seba ľadovú sprchu od päty až po hlavu a späť, opakujúc si pritom mantru: obnovujú sa mi bunky, obnovujú sa mi bunky 🙂 🙂 🙂 A hádajte ako som sa potom cítila? Ako keby sa mi obnovili bunky!!! Akoby každá čiastočka môjho tela po chvíľkovom zmrazení znovu ožila, spravila salto a zakričala hurá!

Aby som premostila späť k cieľovej skupine tohto blogu, vysvetlím, prečo matky potrebujú ľadovú sprchu: Pretože po tom, čo vášmu dieťaťu, alebo dvom, trom a viacerým (klobúk dole), prípadne aj manželovi a domácim zvieratkám celý deň zabezpečujete základné, vyššie aj najvyššie potreby Maslowovej pyramídy a keď konečne všetci zaspia, vy začínate druhú smenu niekedy s názvom sebarealizácia a spamätáte sa o tretej nadránom, vy NUTNE potrebujete obnoviť si bunky!

Takže keď ráno rozlepíte oči, opäť naplníte základné potreby všetkých rodinných príslušníkov, doupratujete to, čo ste včera nestihli, potom vojdete do sprchy, pár minút predýchavate a opakujete si mantru

Ďakujem Ti voda, že ma obnovuješ,
ďakujem Ti voda, že ma oživuješ

môže sa zemeguľa pokojne ďalej krútiť a Vesmír zostáva v rovnováhe, pretože vy v pohode zvládnete ďalší náročný deň!

p.s. hádajte, kto v našej rodine odolal posledným 3 vlnám chrípkovej epidémie?

p.s.2: studená voda nemá nijaký vplyv na tvorbu a kvalitu materského mlieka 🙂

Prečo nosím sukňu?

Prečo nosím sukňu?

Mala by som skôr začať tým, prečo som sukne doteraz nenosila. Stáli mi v ceste dve neprekonateľné prekážky: pančuchy a (ne)oholené nohy.

Keď sa tak nad sebou zamýšľam, už od detstva som bola skôr taký turisticko-športový typ, vždy v kraťasoch, leginách, menžestrákoch, rifliach. Pri prezeraní fotiek z bájnych rokov puberty sa nedá ináč, než pousmiať. Nosila som beztvaré kapsáče a mikinu veľkosti 4xl, ktorá je teraz veľká aj môjmu manželovi, a to už je čo povedať. Našla som aj pár ojedinelých fotiek mňa v sukni, ale spomínam si zároveň aj na “blbé” poznámky, ktoré ma zneisťovali a radšej som sa rozhodla nerozkvitať v ružu, ale schovať sa do ulity beztvarej prehliadnuteľnej neoriginálnej športovkyne-turistky.

Veľa vody pretieklo Dunajom i Váhom, mala som už na sebe aj šaty (promócia, svadba, Vianoce…) ale zloženie môjho šatníka jednoznačne ovládali rifle a iné nohavice.

Ako matka som ocenila najmä tepláky: mäkké, prispôsobivé, ľahko vyprateľné, látka, ktorá znesie slinky, mlieko, iné telesné tekutiny a sem-tam aj obed. Úspešne som sa vyhýbala neobľúbenému holeniu nôh a pančuchy som mala v šuplíku v zásobe len pre prípad extrémnych mrazov pod -20°C.

Raz som sa však ocitla na večierku – na dámskej jazde, kde nás asi 7 prišlo v rifliach a jedna jediná v šatoch. Pamätám sa, ako som sa dotyčnej priateľky pýtala (blbé poznámky), prečo sa tak vyfintila…? Nevyzerala však vôbec zneistene, práve naopak, priam s hrdosťou mi odpovedala:

cítim sa v tom viac ako žena…

Veľký chrobák vliezol do mojej hlavy a riadne sa tam zabýval. Začala som si viac všímať ženy okolo seba. Koľko z nás je tých praktických, emancipovaných, všetko-zvládnuteľných, do akýchkoľvek podmienok pripravených supermatiek – turistiek a športovkýň v teniskách a s vypnutými vlasmi? A koľko žien v mojom okolí prežíva a prejavuje navonok svoju ženskosť tým, že nosia sukne, šaty a vlasy voľne vlajúce vo vetre?

Ok, môžete so mnou nesúhlasiť, že toto nie sú legitímne kritériá na rozdelenie žien na ženské a praktické 🙂 ale ja som si to pre vlastné potreby pozorovania takto vymedzila. A začala som skúšať, ako sa cítim, keď viac prejavujem navonok svoju ženskosť. Sukničky, šatičky, blúzky a rozpustené vlasy! V lete najradšej aj úplne bosé nohy, pretože z ezoterických zdrojov som sa dozvedela, že je dobré

kráčať tak, ako by si každým krokom bozkávala zem, po ktorej chodíš

(milujem to!)

S príslušenstvom na holenie nôh som sa postupne skamarátila a pančuchy v prechodnom období nejako pretrpím, aj keď mám z nich klaustrofóbiu, ale naozaj sa v sukni cítim ináč, lepšie, viac žensky!

Čím to je?

Odpovede som hľadala opäť u múdrych vedomých žien, ktoré tvrdia, že žena v sukni je viac spojená so Zemou a viac napojená na svoje ženstvo. Lepšie vníma svoju intuíciu a využíva ju. Viac sa cíti a viac svoju ženskosť aj prejavuje, aj napriek tomu, že žijeme v kultúre zameranej na výkon, výsledky, úspech – čo sú mužské princípy. Čím viac sú ženy ženami, tým viac môžu byť muži mužmi. Každý po svojom a predsa spolu vytvárame rovnováhu vo Vesmíre.

Celkom inak sa teraz pozerám na anglickú kráľovnú, ktorá vždy a všade reprezentuje svoj status aj svoju ženskosť v slušivom kostýme. Všímam si ženy, čo prednášajú na témy osobnostného rozvoja – vždy ako dámy. Rozpamätávam sa na ženy – osobnosti, ktoré v živote niečo dokázali, objavili, pomáhajú ľuďom, stoja na čele svojich firiem, a uvedomujem si, ako často a zrazu všade vidím sukne.

A vzdávam hold aj trom malým ženám, ktoré teraz sladko spia vedľa vo svojich izbičkách, za to, že už odmalička obľubovali sukne a šaty, že si vedia užívať, ako sa sukňa pekne točí, ako si vedia zladiť aj farbu pančušiek a topánočiek. Veľmi im to prajem, aby ostali také ženské, také svoje a boli na seba hrdé.