Poznáte ju? Dula a laktačná poradkyňa Michaela Chlebanová

Poznáte ju? Dula a laktačná poradkyňa Michaela Chlebanová

V sérii „Poznáte ju?“ som oslovila niekoľko milých a inšpiratívnych žien zo svojho okolia, ktoré sa profesionálne venujú mamičkám, bábätkám a rozširujú obzory ženám okolo seba.

Rozhovory s nimi budem postupne uverejňovať a verím, že každú mamu nablízku (nablízku svojim deťom aj nablízku samej sebe) obohatia dávkou inšpirácie do života.

 

Zoznámte sa, prosím – virtuálne – v prvom kole 🙂
s dulou a laktačnou poradkyňou
Michaelou Chlebanovou:

Ako dlho si mamou?

Som mamou už 20 rokov a mám štyri deti. Prvé dieťa som priviedla na svet vo svojich devätnástich rokoch a vôbec som nebola pripravená na to, čo tehotenstvo, materstvo a rodičovstvo znamená v praxi. Žiaľ, v tej dobe ani nebol dostatok akýchkoľvek informácií v tejto oblasti.

Aké bolo tvoje zamestnanie pred materskou dovolenkou
a odkedy si dula a laktačná poradkyňa na plný úväzok?

Vzhľadom k môjmu veku by sa mohlo zdať, že pred materskou dovolenkou som toho v zamestnaní nestihla veľa, ale opak je pravdu. Už od strednej školy som skúšala rôzne brigády od zmrzlinárky cez grafičku a mäsiarku, až po poslednú prácu pred odchodom na MD na oddelení štatistky kvality.

Po štrnástich rokoch materstva na plný úväzok na mňa v práci čakala iba dvojzmenná prevádzka vo výrobe, odkiaľ som po troch mesiacoch odchádzala vyčerpaná, so zanedbanou domácnosťou a rodinou. Keďže v tom čase som už bola certifikovanou laktačnou poradkyňou a dulou, rozhodla som sa svoje pôsobenie rozšíriť a naplno sa tomuto povolaniu venovať.

Spočiatku však nestačil finančný príjem do rozpočtu našej domácnosti, a tak prišiel ďalší pokus o zamestnanie, ktorý vyšiel veľmi pozitívne. Stala som sa asistentkou na polovičný úväzok pre riaditeľov, ktorí mali pre moje poslanie veľmi ústretový postoj. Od roku 2010 sa už naplno venujem iba pomoci tehotným, rodiacim, dojčiacim a nosiacim ženám a vôbec rodičovstvu ako takému.

Čo Ťa priviedlo k nápadu stať sa dulou?

Skôr než som vôbec vedela, čo práca duly obnáša, ma kamarátka „navnadila“ prihlásiť sa na kurz. Išla som do toho so zvedavosťou a so skúsenosťami zo štyroch vlastných pôrodov. Počas jednotlivých prednášok sa mi stále viac rozširovali obzory a stále viac a viac ma to zaujímalo a bavilo. Kurz bol pre mňa jedinečným zážitkom, kde som sa naučila okrem iného aj pracovať na sebe a každá nová skúsenosť ma posúvala vpred.

S akými problémami pri dojčení Ťa najčastejšie oslovujú ženy?

Ako laktačnú poradkyňu ma najviac oslovujú matky v prvých dňoch a týždňoch po pôrode kvôli bolestiam pri dojčení. V poslednej dobe ma často vyhľadávajú ženy s túžbou  plnohodnotne dojčiť bábätko, ktoré už odmieta prsník a pije len z fľašky.

Aké ženy vyhľadávajú tvoje služby duly?

Najčastejšie sú to prvorodičky, ktoré oceňujú oporu vo mne ako v osobe ženy/matky, ktorá má odborné školenia, osobné skúsenosti a prax s pôrodmi. Viacnásobné rodičky ma vyhľadávajú za účelom podpory pri naplnení svojej predstavy o pôrode a využívajú moju pomoc aj pri plánovaní pôrodu, podporu v priebehu pôrodu a v prvých chvíľach s bábätkom.

Čo Ťa na tvojej práci najviac baví?

Najviac ma napĺňa úspešná pomoc druhým. Veľmi ma teší, keď vidím ústretovosť a ochotu naplniť predstavy rodičky aj zo strany personálu nemocnice, ktorý je komunikatívny a otvorený spolupráci.

Akú geografickú oblasť pokrývaš?

Oblasť pôsobenia ako dula aj laktačná poradkyňa (obe tieto povolania sa krásne dopĺňajú) mám pomerne širokú: z domovského Trenčína chodím od Žiliny až po Bratislavu, od Moravy až po Prievidzu.

 

Ktoré pôrodnice dôverne poznáš a ktoré máš najradšej?

Často sa stáva, že matky cestujú za svojou predstavou aj 150 km. Mojou úlohou je ich sprevádzať a byť po ich boku a to aj v prípade vzdialenejších miest. Najčastejšie sprevádzam do pôrodnice v Trenčíne a Vsetíne (CZ) – sú teda najvyhľadávanejšími a najústretovejšími. No bola som už aj vo Valašskom Meziříčí, Kyjove, Poprade, Topoľčanoch, Bánovciach nad Bebravou aj v Ilave, kde je pôrodnica už zatvorená.

Počas môjho 9 ročného pôsobenia v tejto oblasti stále nie je umožnený sprievod dulou do pôrodníc na Myjave, v Piešťanoch, Považskej Bystrici. Tam sa mi nepodarilo sprevádzanie ani raz, čo vytvára neprívetivý dojem o ich ústretovosti. Verím, že sa to časom zmení, hlavne v záujme spokojnosti rodičiek.

S akými problémami si sa Ty stretla v začiatkoch dojčenia?

Ako mnohé čerstvé matky som očakávala, že dojčenie bude prirodzené, inštinktívne a všetko pôjde samo. Moje očakávania sa žiaľ nenaplnili ani v tehotenstve, ani pri pôrode, ani pri dojčení. Prešla som si ťažkým tehotenstvom, pôrodom a aj bolestivo naliatymi prsníkmi, popraskanými bradavkami, kolikovým dieťaťom, ktoré malo pomýlený deň za noc až cez laktačnú psychózu. Len s veľkým sebazaprením som odsúhlasila dohodu s mojím mužom, že budeme mať aj druhé dieťa. To vyliečilo vo mne časť pôrodu aj dojčenie, kus vzťahovej väzby rodiča s dieťaťom.

Čo si myslíš o ergonomickom nosení detí?
Aká je tvoja osobná skúsenosť s nosením?

Pred 20 rokmi, keď sa mi narodil môj prvý syn, sa o nosení nedalo z kníh dozvedieť plnohodnotné informácie (bola len kniha Mama a dieťa a časopis Dieťa). Stretla som sa iba so zastrašovaním, negatívami. O nosičoch sa nepísalo ani nehovorilo a už vôbec som nevedela o nikom, kto by ich používal.

Náš prvý nosič bola klasická klokanka, na ktorú už v tej dobe reagovali ľudia veľmi negatívne. Ich predstava o nosení bola, že dieťaťu ublíži a kočiar je oveľa komfortnejší. Opak bol však pravdou. Jediné, čomu som vtedy nerozumela, bolo, prečo si moje deti tak ľahko na to zvykli a žiadali nosenie znovu a znovu.

Dnes to už viem, preto aj šírim osvetu o nosení, stala som sa certifikovanou poradkyňou pri nosení. Sama som stihla okrem klokanky vyskúšať len manducu a turistický nosič na chrbát už pre väčšie dieťa. Nosenie som si žiaľ plne neužila, keďže šatky ku nám začali prichádzať až pred dvanástimi rokmi (vtedy som už mala najmladšiu a poslednú zo svojich detí a nestihla som to odskúšať).

 

Koľko pôrodov si už ako dula sprevádzala?

Ako dula som sprevádzala ženy už približne pri 150 pôrodoch.
Dlhodobo sa zameriavam na dovzdelávanie a rozširovanie si obzorov v tejto oblasti aj smerom rôznych alternatív. Posledné moje ukončené školenia/certifikácie sú:

  • práca so šatkou už počas tehotenstva, pri pôrode a v šestonedelí pomocou techniky REBOZO
  • spracovanie placenty, keďže u nás na Slovensku nemáme zatiaľ nikoho oficiálne vyškoleného. Podľa mňa to iba poukazuje na fakt, že sme v niečom opäť “puritáni” (alebo tabuizujeme čo už bolo praktizované 5000 rokov pred nami, nielen čínskou medicínou)
  • najbližšie sa chystám do ČR na kurz spining babies

Všetko záleží nielen na financiách, ale aj na časovom rozvrhnutí pohotovostí k pôrodom, ktoré mi často neumožnia vycestovať ďaleko a na celý víkend (toľko bežne trvajú tieto kurzy).

Verím, že k zlepšeniu poskytovania služieb mamičkám je potrebné neustále hľadanie možností, ako im pomôcť uľahčiť pôrod a zdokonaľovať sa v tom – či už supervíziami, školeniami alebo spoločnými stretnutiami na kongresoch, seminároch, valných zhromaždeniach atď. s odborníkmi v danej oblasti.

Aké sú tvoje najzaujímavejšie zážitky z pôrodov, ktoré si sprevádzala?

Najrýchlejší pôrod u prvorodičky (nebojte sa, je to skôr rarita) bol časový úsek 45 minút. Najdlhšie som sprevádzala rodičku tri dni a dve noci. Z tých najvtipnejších sa mi vryli do pamäti dva nezabudnuteľné: pri jednom sme na bruško mamičky nakreslili „:)“ a zábavná bola aj diskusia s lekárom počas pôrodu. Iný bol zábavný počas dlhej prvej doby pôrodnej, kedy sme mali dostatok času na kreatívnu fotodokumentáciu “kostýmov” budúceho otecka v roli “gynekológa-pôrodníka” a nastávajúcej mamičky ako “hanbiacej sa” rodičky pri vyšetrení.

Pre mňa sú to jedinečné spomienky na páry ľudí, ktorým sa podarilo aj z vážnych situácií pomocou hry, zábavy a vtipným, nesileným nadľahčením zažiť krásny a nezabudnuteľný pôrod.

Najkrajším a zároveň ešte čerstvým zážitkom bola dokonalá súhra páru pri pôrode do vody. Pri spomienke na tento pôrod ešte stále čerpám pozitívnu energiu, pretože toľko romantiky, lásky, nežnosti, oddanosti, pokory, empatie, nadšenia, šťastia, ústretovosti, pokoja a vášne naraz som doteraz nezažila.

Som vďačná,
že som mohla byť v tejto jedinečnej chvíli
pri zrode života a novej rodiny.

Môže predpôrodná príprava zabezpečiť žene bezproblémový pôrod?

K tomu, aby žena mala bezproblémový pôrod, nie je žiadna príprava možná. Je to akoby sa niekto chcel pripraviť na autonehodu. Na druhej strane ale neurobiť pre svoj pôrod nič tiež neodporúčam. V dnešnej uponáhľanej dobe vidím, ako ženy málo vnímajú a preciťujú samé seba. Nemyslím, že by mali byť viac senzibilné, alebo melancholické, ale aby počúvali svoj vnútorný hlas a nenechali sa zmiasť informáciami, či zastrašovaním od okolia.

Je dobré vedome komunikovať so svojím ešte nenarodeným bábätkom, veď už v brušku dieťatko vníma od 16. týždňa tehotenstva zvuk otcovho hlasu, rovnako ako všetky pocity čo matka prežíva. Čudovali by ste sa, koľko urobí aj len takto málo.

Kto chce urobiť pre seba aj dieťatko viac, odporúčam napríklad:

Hypnopôrod (alebo relaxácia, vizualizácia spojená s dychovými cvičeniami z jogy = uvoľňovanie),
gravidjogu, plávanie
hľadať informácie z kvalitných zdrojov na vlastnú päsť, ktoré pomôžu pri rozhodovaní o tom, čo si naozaj (ne)želám (niet pre mnohé horšieho pocitu ako neistota z neznámeho)

Kedy máš zo seba dobrý pocit ako matka?

Najradšej mám spoločné chvíle s rodinou, keď máme radosť aj z obyčajnej spoločenskej hry alebo výletu. Čím sú deti staršie, tým je takýchto chvíľ menej a o to viac si ich vychutnávam – sú ako “soľ nad zlato”.

Som hrdá, keď vidím, že sú v niečom šikovné a darí sa im, vtedy je vo mne radostný výkrik: “Áno, toto je moje dieťa!” Vtedy ma napadne, ako veľmi im vďačím za to, že môžem robiť to, čo ma napĺňa a mám ich podporu.

Čo ti pomáha ako (zamestnanej) mame 4 detí byť v pohode? Čím sa vieš „odreagovať“?

Aby som bola sama sebou a v pohode, pomáha mi hlavne relax (spánok, hudba, sauna), pobyt v prírode (zakladanie ohňa kresadlom), pohyb vo forme športu (bedminton, joga, lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie) a moja najobľúbenejšia je lukostreľba.

V najťažších rokoch s malými deťmi, kedy nič z tohto nebolo možné, som sa dokázala odreagovať napríklad tvorbou dierovaných kraslíc, vyrábaním handmade produktov (obľúbené boli najmä náramky) a maľovaním.

Ako sa dá zvládnuť život so štyrmi deťmi?

Stručná odpoveď znie: proste prerozdeľ úlohy, funguj naplno ako to len ide. Keď to nejde, akokoľvek “vypni”, inak máš “výbuch” zaručený. Ja “vypínam” radšej priebežne, viem, že inak tlak na seba nenechá dlho čakať.

Čo by si urobila inak, keby si mohla vrátiť čas a vychovať svoje deti ešte raz?

Všetko a zároveň nič. Všetko, čo som zažila, ma posunulo tam, kde som dnes.

Keby som sa obhliadla úplne na začiatok, to podstatné sa odohralo v náručí mojej mamy, ktorá mi ako štvormesačnej nevedomky zachránila život tým, že ma držala v kontakte koža na kožu 3 dni a 3 noci po tom, čo lekári nado mnou „zlomili palicu“.

Moja mama to pochopila, až keď umierala, že to nie lekári, ale ona sama ma zachránila… je to dlhý príbeh o hľadaní cesty dcéry k matke, ktorá k cieľu došla až na jej smrteľnej posteli.

Niekedy ma prepadne pocit, že už bolo neskoro….

Nebolo. Ďakujem mami.

Som mama troch detí a certifikovaná laktačná poradkyňa. Pomáham budúcim mamičkám pripraviť sa na pôrod, dojčenie a materstvo v kontexte vzťahového rodičovstva tak, aby verili v schopnosti svojho tela, aby verili samé v seba, verili svojmu bábätku a rozumeli si navzájom hneď od začiatku.

Oslava Svetového týždňa dojčenia

Oslava Svetového týždňa dojčenia
Vo štvrtok 3. augusta 2017 sa v príjemnom tieni stromov piešťanského parku konal piknik dojčiacich mám pri príležitosti osláv Svetového týždňa dojčenia.
Spoločnými rozhovormi (nielen o dojčení), hrami, fotením (najmä dojčenia) a ďalšími aktivitami si tento čas, kedy dojčeniu venuje mimoriadnu pozornosť celý svet, pripomenulo 30 mamičiek s ich deťmi,  niekoľko tehotných a aj zopár oteckov a starých mám.

Mamičky mali možnosť vypočuť si krátke prednášky troch laktačných poradkýň na témy ako Začiatky dojčenia, Mýty o dojčení a Ako neprísť o mlieko, ale dozvedeli sa aj mnoho ďalších užitočných informácií o dojčení, príprave na dojčenie v tehotenstve, o ergonomickom nosení v šatkách a nosičoch a o starostlivosti o bábätko.

Program spestrila bohatá tombola, do ktorej prispeli vecnými cenami alebo zľavovými kupónmi partnerské subjekty z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia Piešťan. Výťažok z tomboly bol odovzdaný o.z. Mamila, ktoré oslavy Svetového týždňa dojčenia zastrešovalo vo viacerých mestách Slovenska a Českej Republiky.
Celú akciu nafotila šikovná fotografka Lenka Vrábliková a mnohé mamičky využili možnosť nechať sa individuálne odfotiť pri dojčení, aby mali na tento krásny čas so svojimi ratolesťami zvečnenú pamiatku.
Heslom Svetového týždňa dojčenia pre rok 2017 je
Šanca pre dojčenie
Cieľom tohto podujatia na verejnom priestranstve bolo umožniť čo najširšiemu publiku priblížiť informácie o tom, že na Slovensku o.z. Mamila poskytuje svetovo unikátny systém vzdelávania, podpory a pomoci dojčiacim matkám.
Krátku video-reportáž z podujatia si môžete pozrieť na tomto linku:
Sieť vyškolených laktačných poradkýň, online poradňa, školy dojčenia, podporné skupiny dojčiacich matiek, vzdelávanie laikov aj zdravotníkov, web stránka preplnená faktami, radami, štúdiami, videami a odporúčaniami odborníkov na dojčenie, kde matky nájdu všetko od A po Z – toto všetko u nás funguje a rastie už 15 rokov.

Za tento čas stúpol počet výlučne dojčených detí po 6. mesiaci veku z 37,7% v roku 2003 na 53,5% v roku 2015  a tiež sa zvýšil počet dojčených detí po 1. a 2. roku života.
Dojčenie je investícia do zdravia detí i zdravia matiek, do vzájomných vzťahov, do silných rodinných pút a do budúcej generácie. Matky v dnešnej dobe túžia dojčiť, ale stáva sa, že musia prekonávať množstvo prekážok.
Šanca pre dojčenie znamená okrem slov a podpory aj pomoc – pomôcť matkám dostať sa k efektívnym spôsobom riešenia problémov pri dojčení. Šanca pre dojčenie znamená nájsť podporu, keď ju matka potrebuje. Šanca pre dojčenie znamená vytvoriť novú generáciu dojčených detí, ktorých deti budú dojčiť jednoducho a s ľahkosťou. Pretože ako James Akre z WHO zdôrazňuje:
Nedojčí len matka. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť.

Som mama troch detí a certifikovaná laktačná poradkyňa. Pomáham budúcim mamičkám pripraviť sa na pôrod, dojčenie a materstvo v kontexte vzťahového rodičovstva tak, aby verili v schopnosti svojho tela, aby verili samé v seba, verili svojmu bábätku a rozumeli si navzájom hneď od začiatku.